- Kam sa tak ponáhľaš?-
- Do cieľa, nevidíš? Pretekám!-
- A načo tá červená kravata?-
- To je jazyk ty ťuťko!-
- Ahá, tak pretekaj, pretekaj, len aby si nepretiekol.-
Aj v tomto roku nám deviataci v úlohách olympského božstva priniesli olympijské symboly. Konali sa školské olympijské hry. Po úvodnom ceremoniáli, kde zažiarili aj tretiaci, sme sa rozcvičili a hybaj ho súťažiť.
Hop, šup, uf. Šprint, skok ďaleký, hod kriketkou, šplh na tyči a vytrvalostný beh. Šesť kategórii, päť disciplín, deväťdesiat medailí a diplomov, sto osemdesiat postavičiek. Teoreticky vyhral každý druhý. Teoreticky. Lebo tí prví mali pri odmeňovaní málo miesta na krku a poniektorí zasa nič. Logicky najviac víťazov reprezentovalo tretí, šiesty a deviaty ročník, lebo vo svojej kategórii majú najväčšie svaly. Ale boli aj prekvapká.
Zuzka Vráblová a Šimonko Pánik by možno dokázali vyšplhať aj hore nohami, Katka Janíčková predbehla svoju aj chlapčenskú skupinu, v šprinte excelovali štvrtáčky, Nikol Pleváková si vybojovala druhé miesto v hode so sadrou na ruke a Patrikovi Okrajkovi zaletela loptička až kdesi ku šesťdesiatke. Báječné výkony! Keďže slniečko začalo pripekať, stiahli sme sa na záver do príjemného chladu školskej chodby, aby sme neboli pripečení. Fantázia! Diplomy, medaily a spomienky zotrvajú.
-vlaza-