Prvostupniari v akcii
Korčuliarsky výcvik nikto na asfalte nezíska. Túto možnosť poskytuje iba plocha klziska. Že sa niekto urazil? Tak pardón! Púchovčania volajú ho štadión.
Osemdesiat postavičiek v plnej paráde išlo sa tam s chuťou kĺzať po ľade. Ľavá, pravá, sem-tam obe, niektorí už videli sa v hrobe. Pravá, ľavá, sem-tam žiadna, korčuľovačka je drina riadna. Že zabrzdiť? Ani náznak! Tu pomôže snáď len zázrak. Niektorí aj zastavili tam, kde chceli, na špičkovom vynáleze – mantineli. Inštruktori skvelí plúžiť vzad nás nútia, och, aké sú tvrdé tie blízke stretnutia. Chvíľu hore, chvíľu dolu, vyhnime sa karambolu. Táto snaha je však márna – hohoho! Na ľade je detí primnoho. Bolo treba zbierať puky, aj urobiť rybičku, koncom týždňa mnohí mali túto zručnosť v malíčku. Prečo vravieť o zručnosti, je tu iná možnosť. Ten, kto sa vie korčuľovať, preukáže znožnosť. Organizátori kurzu veru nie sú lakomí, na zaver nám rozdávali veľmi pekné diplomy.
Unavení od driny počítame modriny. Jeden, dva, tri, štyri, päť, o rok vrátime sa späť.
-vlaza-