Prváci v akcii
V piatok 18.12. sa prvácke triedy rozvoňali ihličím a škoricou. Teta Hedka Janíčková si v tomto predvianočnom zhone našla čas a prišla našim prváčikom pomôcť vyrobiť si vianočné ikebany.
O tom, že Hedka je výborná učiteľka a prváci dobrí žiaci svedčia krásne výtvory, ktoré ozdobia štedrovečerné stoly v prváckych rodinách.
Tak šťastné a veselé!
POĎAKOVANIE
Všetci učitelia a žiaci našej školy sa touto cestou chceme veľmi pekne poďakovať rodičom, ktorí si napriek predvianočnému zhonu našli čas a prišli nám do školy ukázať svoju šikovnosť a majstrovstvo, alebo nám svojou nezištnou pomocou prispeli k vylepšeniu školského prostredia, či atmosféry. To, že sú to dobrí ľudia, dosvedčil aj Mikuláš s čertom, lebo ani jedného z nich nezobral čert do vreca, ale nechal ich, aby pokračovali v začatej práci. Veríme, že v budúcnosti sa takýchto ľudí nájde ešte viac, lebo deti sú rady, keď v škole vidia aj niekoho iného, nie stále tie isté, okukané učiteľské tváre 
Ďakujeme týmto milým dospelákom :
Monika Badošková
Silvia Baluchová
Jozef Barninec
Anna Gabková
Katarína Gábiková
Lucia Janičíková
Hedviga Janíčková
Oľga Javorková
Terézia Javorková
Ľudmila Jurišicová
Anna Kamenská
Gabriela Miškárová
Oľga Panáčková
Eva Pleváková
Veronika Pleváková
Katarína Sabadková
Peter Sieklik
Zuzana Šulíková
Monika Vetešková
Vítanie prváčikov
Vo štvrtok 10.12. boli naši maličkí postavení pred ťažkú skúšku- svojou múdrosťou a šikovnosťou oslobodiť školské kráľovstvo od zlej ježibaby Baby Jagy. Našťastie v tom neboli sami- princezná a trpaslík im úlohy vysvetlili tak šikovne, že ich všetky hravo zvládli.
Prečítali písmená a napísali slabiky, spoznali čísla a dokázali vypočítať ťažké príklady, dokonca predviedli aj svoje znalosti angličtiny. Babu Jagu však úplne premohla anglická pieseň, ktorou školské kráľovstvo opäť rozveselili. Za odmenu prváci získali od trpaslíka čarovné čapice a pamätný list a princezná im udelila titul „prvák/prváčka školského kráľovstva“. Po namáhavých úlohách čakalo deti sladko-slané pohostenie od mamičiek a úsmev na tvárach pyšných oteckov.
Prvácke tr. uč. A. Mrníková a D. Svinčáková veľmi ďakujú Romanke Šešovej, Ilonke Rusnákovej, Brankovi Prosnanovi a p. uč. Moštenanovi za krásnu prípravu a organizáciu imatrikulácie, ako aj p. uč. Šulavíkovej za darčeky.
Vianočné tradície v 2. A triede
V piatok 4. 12. celá škola čakala na Mikuláša. Prežili sme prvé dve hodiny a potom to vypuklo.
Druhákov najskôr navštívil čert Dobrodej, ktorý zistil, že nemá koho zobrať do pekla, pretože druháci sú šikovní a splnili všetky jeho úlohy. Sladkosť od neho veľmi chutila. Nakoniec bol odhalený a jeho milé oči prezradili pani Janíčkovú. Preto sa Rebeca vôbec nebála.
Prvú dávku sladkostí prerušila manuálna činnosť. Brankova mama – pani Vetešková nám priniesla na ukážku nádherné výrobky z našúľaného papiera a jej krásne ozdôbky budú zdobiť aj školský stromček. Tí šikovnejší sa snažili aj o výrobu „všeličoho“ a boli na seba právom pyšní.
Sladko-výtvarný blok uviedla pani Miškárová. Deti zasvätila do tajov vyzdobovania perníčkov, ktoré predtým doma napiekla. A že to deti veľmi bavilo, vidieť z foto.
Mamička Ninky Panáčkovej napiekla pre všetkých parádne „mafinky“, ktoré deti s ňou i s pani Šulíkovou vianočne vyzdobovali. Prípadné bolesti brušiek mali v tento deň viacero príčin, sladkostí bolo neúrekom.
Prišiel ešte triedny i školský Mikuláš. Brušká mali rozťahovacie, lebo zmizli i všetky oblátky, ktoré im vlastnoručne napiekol spolužiak Šimonko Panáček. Cesto chystal deň vopred s mamičkou.
Za takéto super dopoludnie ďakujú druháci obetavým mamičkám.
Alemi
Prišiel medzi nás.
Mikuláš to má na Mikuláša ťažké. Nechať nám sladkosti u jednej babky, u druhej babky, pochodiť po domoch, naplniť čižmičky, zavítať na Ondrejský jarmok, no a tiež do školy a škôlky. Hoci do čižmičiek nám občas nadelí aj uhlie, prútik, zemiak či varechu, v škole nám dáva len sladkosti. Aj teraz bolo tomu tak.
V piatok 4. 12. sa v škole objavil Mikuláš aj so svojimi pomocníkmi – anjelom a čertom. Každému, kto mal niečo za ušami, v tom okamihu stislo. A malo prečo. Čertisko si niektorých nezbedníkov poznačil, a niektorých bral hneď do vreca. Ej, nebolo im všetko jedno. Nakoniec ale sľúbili, že sa polepšia, a tak sa čert nechal prehovoriť. Vraj posledný raz. Na rad prišli básničky, pesničky, kresbičky. To sa Mikulášovi ľúbi, a tak nás obdaroval. Ešte nás aj skúšal, či vieme zdvihnúť ľavú nohu, pravú nohu, potom obidve naraz, ale to asi len žartoval. Každý dostal balíček plný sladkostí a krížik na čelo.
-vlaza-
Prijatie prváčikov
Hoci naši najmladší žiaci – prváci ešte nepoznajú všetky písmená, túžia už čítať knihy. Tak prečo im neurobiť radosť?
V piatok 27. novembra ich prišli privítať a zapísať do cechu čitárskeho najmladší žiaci druhého stupňa – piataci. Pripravili si pre prváčikov pekný program, súčasťou ktorého bolo rozdávanie čitateľských preukazov do školskej knižnice.
A aký by to bol zápis bez splnenia „ťažkých“ úloh? Prváci hádali písmená i postavičky z rozprávok: kto nosí červenú čiapku, v akej rozprávke vystupujú zvieratká ružovej farby a ďalšie. Prváci úlohy nielen zvládli ale aj niečo prečítali. Veď sa na to pozrite sami.
Prváci, vitajte v CECHU ČITÁRSKOM!
Plavecký výcvik 1.+ 2. ročník
Prváci a druháci našej školy na týždeň vymenili školu a lavice za krytú plaváreň v Púchove, kde absolvovali plavecký výcvik pod dozorom skúsených plavčíkov. Od prvého dňa s vodou úspešne bojovali- čľapkanie vo vode vymenili za splývanie, potápanie a seriózne plávanie v hlbokej vode. Od minuloročného plaveckého výcviku zo školy či škôlky sa každý zlepšil, o čom svedčia dosiahnuté rekordy:
Filipko Matocha preplával
Plavecký výcvik 3. a 4. ročník.
V dňoch 2. až 6. novembra sme sa žiaci 3. a 4. ročníka zúčastnili plaveckého výcviku na krytej plavárni v Púchove. Najväčšie obavy sme mali z toho, že nám prváci a druháci vypili vodu z bazéna, lebo oni chodili na plavecký o týždeň skôr. Ale nevypili. Alebo ju organizátori dopustili.
A tak sme mohli každý deň ráno nastúpiť do vlastného autobusíka, vyzdvihnúť priateľov zo školy v Lazoch p. M., doviezť sa do Púchova, dať si rozcvičku, osprchovať sa a hurá do vody! Krátke šantenie, hry, tréning, pauzička na desiatu, opäť výcvik, sprchovanie a sušenie. Pekným momentom bola aj návšteva cukrárne, lebo spotrebované kalórie treba predsa doplniť. Ryby sú na tom lepšie, lebo majú plutvy a predovšetkým žiabre, takže môžu dýchať aj pod vodou. Napriek tomuto hendikepu sme sa im dosť priblížili. Kto sa bál vody, už sa nebojí, kto sa bál hlbokej, už do nej skočí, a kto už plával pred výcvikom, pláva ešte lepšie. Na záver sme mali veľké súťaže o čokoládu. Najrýchlejší plavec v hlbokej je Agátka Šešová, v plytkej Paťka Brindzová, a najväčšiu výdrž dokázala opäť Agátka, ktorú museli po 300 metroch zastaviť, lebo výcvik už končil. Možno by plávala doteraz.
Najlepšie na plaveckom výcviku aj tak je, že sa večer už nemusíme sprchovať a že sa nechodí týždeň do školy. No a tiež to plávanie.
-vlaza-
Veľký krokodíl
„Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť, nemilovať múdrosť znamená zostať hlupákom.“
Tento výrok J. A. Komenského nám skrášľuje dvere školskej knižnice, ktoré sme vyzdobili pri príležitosti Medzinárodného dňa školských knižníc.
A keďže chceme motivovať všetkých žiakov k čítaniu kníh, pripravili sme aj zaujímavý program. Veď posúďte sami:
Žiaci 9. ročníka nám prečítali úryvok z knihy anglického spisovateľa R. Dahla Obrovský krokodíl. A že to bolo pútavé a vtipné čítanie, o tom nás presvedčili tváre malých i veľkých žiakov. So zatajeným dychom počúvali rozprávanie Veľkého krokodíla, ktorý chcel na obed zhltnúť nejaké chutné malé dieťa.
A že ten krokodíl bol naozaj veľký, pozrite si fotky ....
A že sme žiakov naozaj motivovali, svedčí aj záujem o požičanie tejto knižky ....
A že sme aj vyhlásili a odmenili peknou knihou najlepších čitateľov, ktorými sú: Katka Janíčková, Filipko Bednárik a Julka Brindzová, znamená, že DOBRÉ KNIHY SA ČÍTAŤ OPLATÍ.
Jabĺčkový deň
/: Červené jabĺčko v oblôčku mám. :/
Červené jabĺčka v oblokoch našej školy nemáme, ale mamičky nám ich v piatok nabalili do aktoviek, aby sme na Deň zdravej výživy objavovali ovocné tajomstvá.
Pani kuchárky nám požičali jedáleň, ktorá sa zmenila na našu kuchyňu i dielňu zároveň. Príborovými nožíkmi sme si jabĺčka okrájali. Filipkovi Matochovi sa podarilo vyhrať súťaž o najdlhšiu šupku – 17 cm. Jabĺčka sme si postrúhali a p. uč. Michalcová nám z nich uvarila jabĺčkovú „chamudu“. S piškótami bola výborná! Chutila nám aj čerstvá šťava z čistého ovocia – jablková, hrušková, pomarančová, mandarínková – mňam.
Z krepového papiera sme vyrobili červené jabĺčka a štyri krásne jablone teraz zdobia hornú chodbu našej školy. Príďte sa pozrieť!
Vítali sme novorodencov.
Dňa 15. 10. sa naša kultúrna úderka zúčastnila uvítania novonarodených detičiek v obci. Bolo ich jedenásť. Najskôr ich pani matrikárka predstavila a pani Šešová im krásne zarecitovala. Potom sa týmto minipostavičkám a ich rodičom milo prihovoril pán starosta.
Naši malí umelci pridali pár básní z úst recitátoriek, Mozartovu Uspávanku lúdenú tónmi fláut a gitár, a tiež Ódu na radosť zacinkanú na zvonkohrách. Naši umeleckí vedúci – p. uč. Mrníková a p. uč. Závodný boli s nami veľmi spokojní. A asi aj tie novorodeniatka, lebo vôbec neplakali. V kultúrnom programe vystúpili: Zuzka Ďurišová, Terezka Gábiková, Ľubka Janíčková, Gabika Staníková, Katka Janíčková, Valika Hamalová, Ivonka Pavlisová, Miška Kačíková, Valika Satinová, Terezka Puškárová, Veronika Jurišicová, Julka Brindzová, Eliška Hamalová, Erika Janíčková a Aďka Kučíková.
Na záver sa všetci rodičia podpísali do obecnej kroniky a dostali uvítací darček pre nových občianikov.
-vlaza-
Poctili nás návštevou.
V dňoch 10. a 11. októbra sa naša škola stala cieľom a útočiskom chôdze i behu chtivých účastníkov diaľkového pochodu a horského ultrabehu Javorníckej stovky. Jej organizátor – Občianske združenie SLOVAK ULTRA TRAIL stanovil štart na Námestí slobody v Čadci a cieľ v našej škole.
Táto náročná 108 km trasa preverila vôľu i vytrvalosť všetkých zapojených. Čelové lampy pomáhali turistom boriť sa s trasou aj vo večerných a nočných hodinách. Úspešní absolventi mali u nás pripravené občerstvenie, sprchy v šatniach futbalového klubu a nocľah na vlastných karimatkách v triedach.
Viac na: http://javorniky100.wbl.sk/
-vlaza-
Púšťanie šarkanov.
„Fúkaj, fúkaj, vetríčku,
poteš moju dušičku.
Fúkaj, fúkaj od rána,
idem púšťať šarkana.“
Podobné zaklínadlá si naši prvostupniari šepkali už celý týždeň. Lenže on nefúkal. Aj tak sa naši najmenší žiaci vybrali vo štvrtok 8. 10. na kopec nad Lysú, aby zachytili aký-taký vánok. A vskutku, šarkany vzlietli. Niektoré samé, s inými sa deti „nalietali“ po svahu, lebo keď sa nehýbe vzduch, musí sa hýbať drak. Fyzika nepustí. Jesennú oblohu ozdobili všakovaké tvary šarkanov, pestrofarebné motýle, víly, zvieratká, stíhačky i príšery.
V inom leveli boli štvrtáci. Ich šarkany boli síce viac nemotorné ako motorné, tiež o niečo ťažšie, ale vyrobili si ich sami. A aj vyzdobili. Zistili, že chvost má drak nielen na parádu, že vodiaca šnúročka musí byť presne naviazaná, paličky na kostru pevné a ľahké, a ešte mnoho ďalších užitočností.
Okrem estetického zážitku odnášali sme si aj zdravý vzduch v pľúcach a túžbu o rok si akciu zopakovať.
-vlaza-
Divadelné predstavenie.
Juj, to bola paráda! V pondelok 21. 9. prišli k nám bratia Grimmovci. Teda nie k nám, ale do kultúrneho domu. A nie celkom Grimmovci, lebo oni by už mali veľmi dlhé brady, ale herci z Martina, ktorí ich hrali. Že neviete, kto to bol? Predsa najslávnejší rozprávkari!
Ale teraz mali problém. Nevedeli sa báť, a hrozilo, že upadnú do zabudnutia. Navštívili jednookého obra i tajomný vodný svet, nožnicovorukého černokňažníka i pribrzdenú ježibabu, ale stále nič. Až v závere, kde sa vzalo, tam sa vzalo, prikvitlo k nim – bábätko. A začali sa báť. O neho. Tak boli zachránení a svet na nich nezabudne. Zaujímavé tiež bolo, že títo výborní herci hrali časť príbehu po slovensky a časť v angličtine. Museli sme viac namáhať mozgové závity. Ale pochopili všetci, aj tí maličkí, lebo majú širšiu fantáziu. A tá nahradí slovníky všetkých jazykov.
-vlaza-
V jesennej prírode.
Pobytu v prírode nikdy nie je dosť. Milujú ho nielen žiaci, ale aj upratovačky, lebo v tento deň sa do budovy nevstupuje a jej interiér zostáva čistý. Vedenie školy nám zariadilo krásne počasie, a tak sme v piatok 18. 9. mohli hneď ráno vyraziť do hôr.
Ošetrovanie poranení, či orientáciu v prírode má už väčšina z nás v malíčku, a tak sme sa pomerne rýchlo mohli venovať zábavnejšej časti dňa. Niektorí opekali, iní naháňali lúčne kobylky, podaktorí neodolali vrodenému inštinktu vyliezť naspäť na stromy. A hrali sme sa aj retrohry. Siedmaci zväzovali najdlhšieho hada z oblečenia, spoznávali sa podľa ohmatávania kolien, ale zaujímavá bola aj hra Na slona. Tretiaci so štvrtákmi súťažili v Lesnej galérii. Na pripravené kartičky obkresľovali obrázky rozvešané v lese. A museli byť veľmi pozorní a presní, lebo za každú chybičku dostali trestnú minútu k výslednému času. Potom sa kochali pohľadom z Nivy na Lysú pod Makytou, na modlivku v tráve, alebo na liečivé bylinky.
Všetci mali pri návrate v sebe nielen veľa sviežeho vzduchu, ale aj kopec pekných zážitkov.
-vlaza-
Beh pre zdravé srdce.
- Kam sa tak ponáhľaš? –
- Čo nevidíš? Bežím! –
- To vidím, ale prečo? –
- Pre zdravé srdce. –
- Ty ho nemáš zdravé? –
- Mám, a budem mať. Beh totiž posilňuje srdce i cievy, svaly i pľúca, skrátka celé telo. A uhni, beží za mnou celá škola. –
Veru, veru. Ku Svetovému dňu srdca nám p. učiteľ Mošteňan zorganizoval Beh pre zdravé srdce. Konal sa 14. septembra. Tentoraz sme popri samotnom behu museli zvládnuť aj prekážky hop-skok-hop a plazenie. Tá zem je naozaj príliš nízko. Niektorí omdlievali už pri oznámení akcie. „ Mňa bolí hlava, mňa brucho, ja mám naopak tenisky, ...“, nič to platné, bežali sme. Pekne postupne po triedach. A nebolo to nič strašného, akurát pri plazení sa niektorým sťahovali tepláky a bolo vidieť holú, holý, holé telo. Ale len trošku. Všetci sme tento beh zvládli. Srdcia nám búšili, a to je dobre, lebo keď si srdiečko zvykne na záťaž, oveľa dlhšie vydrží. Možno až do konca života.
-vlaza-
Konečne!
Po dlhých, horúcich a nudných prázdninách (hihihi) sa otvorili brány škôl, aby nám mohli sprístupniť nové svety poznania. Zbytočné by bolo vytýkať Márii Terézii zavedenie povinnej školskej dochádzky, lebo ona už asi na ministerstve nerobí. Tisíce školopovinných a aj pár školychtivých postavičiek sa preto dnes vybralo pozrieť, či tá ich škola ešte stojí. 185 z nich zamierilo aj k tej našej.
Zázrak sa nekonal, stojí. Tváre našich učiteľov prezrádzali, že aj keď ich občas vytočíme, život bez nás si nevedia predstaviť. Zvítania boli naozaj úprimné. Asi nás fakt majú radi. Takže kto sa najviac tešil na školu? Naše babky, rodičia, učitelia, možno prváci. No, dobre, aj my. Niektorí.
Na dolnej chodbe nás najskôr privítala pani zástupkyňa, zarecitovali nám sestry Pavlisové, Hugo Rusnák pridal krásnu skladbu na klávesoch a pán farár nás pozval na piatkovú bohoslužbu. Veľmi pekne sa k nám prihovoril pán starosta i pani riaditeľka a všetci nám zaželali úspešný rok. Potom sme prijímali nových žiakov – prvákov v zastúpení ich rodičmi. Od pani Kačíkovej dostali z obecného úradu „štartovací darček“. Po oficiálnej časti si ešte niektorí žiaci porovnávali sadry na rukách, lebo toto leto bolo aj na zlomeniny bohaté. Niektorí prváci boli sklamaní, že sa prvý deň v škole ešte nič nenaučili a že musia prísť aj zajtra. (Hihihi).
Nuž teda, všetko je pripravené, zaželajme si ŠŤASTNÝ A VESELÝ NOVÝ ŠKOLSKÝ ROK !
(vlaza)
Záver školského roka.
A je to tu ! Po úmorných chodeniach do školy i poza školu sme sa dočkali. Je tu vytúžený záver školského roka - čas odovzdať zrkadlo práce a snahy každej postavičky – vysvedčenie. Mnohí túto emotívnu chvíľu umocnili slávnostným oblečením. Ako sme si ustlali, tak budeme spať, lebo bez práce nie sú koláče, a len tomu sa zelení, komu sa nelení.
Na začiatku sme sa sústredili na spodnej chodbe, kde sme sa najskôr dozvedeli výsledky Talentu školy, pozreli si tri víťazné vystúpenia a odmeňovanie interpretov. Potom pán starosta poďakoval všetkým za prácu a zaželal príjemné prázdniny. Pár informácií pridal aj pán farár, a nastalo veľké vyhodnocovanie súťaží. Zbery, Pytagoriády, olympiády, reprezentovanie školy, bolo toho ojojój. Ukázalo sa, že byť aktívny sa oplatí. Potom pani riaditeľka veľmi pútavo zhodnotila prácu každej triedy a odmenila najlepších žiakov. Určite zaujala, pretože ešte aj tretiaci sedeli ako päť peňazí. P. uč. Zlochová vyhodnotila športové súťaže a aktivity.
No a nasledovala rozlúčka deviatakov. Najskôr ich vtipnými veršíkmi predstavila p. uč. Fedorová a p. uč. Kapustová prezradila, kde budú pokračovať v štúdiu. Vlastnou prezentáciou nám pripomenuli roky v tejto škole strávené a všetkým sa poďakovali za chvíle s nimi strpené. Posledná spoločná pieseň sa len ťažko drala zo zovretých hrdiel. Prváčikovia ich obdarili kvetmi presne tak, ako ich obdarili deviataci pred desiatimi mesiacmi. Dojímavé. Dianka Janíčková zo 6. A im zarecitovala svoju vlastnú báseň o deviatakoch. A prišli aj slzy. Pani riaditeľka sa odchádzajúcim prihovorila tak, ako keby všetci boli jej deti, a nielen Janko. Nuž, putá boli veľmi silné. Vtáčatá opúšťajú hniezdo. Oči viacerých zvlhli, ako steblá trávy rannou rosou. Tak šťastný let, deviataci!
V triedach sme na záver boli poučení, ako sa správať počas prázdnin, aby sme sa zdraví ukázali aj v septembri, a samozrejme ocenení vysvedčením. Niektorí dostali aj radu, ako podať rodičom vysvedčenie so zhoršenou známkou. Vhodné je uvariť kávičku, poupratovať, vyčistiť napríklad topánky, ale pre istotu dať niečo úderovzdorné do nohavíc. A hurá na prázdniny !!!
-vlaza-
Umelecká súťaž
Poznáme už víťazov športových disciplín, geografických či matematických olympiád, folkloristov, zdravotníkov, ale čo ostatní ? Tanečníci, inštrumentalisti, speváci, ... Dočkali sa. Všetky nadané postavičky, ktoré si nenašli možnosť uplatnenia sa v predchádzajúcich zápoleniach, sústredil p. uč. Závodný v poslednej súťaži školského roka – Talent školy.
Prihlásiť sa mohol každý, kto niečo dokáže. Termín: 26. júna. Čas: 10:20. Svetlá, úvodná znelka (nebol to Verdi?), klapka a išlo sa. Najskôr nám pán učiteľ predstavil pravidlá hlasovania, pretože porotcami sme boli my všetci. Každý mohol na lístoček napísať mená dvoch svojich favoritov. Sľúbil nám nevšedný umelecký zážitok. Nemýlil sa. Celý program uvádzali dve sympatické deviatačky Adelka Brežná a Vanesska Vraníková.
Najskôr sa nám predviedli tretiaci. Andrejko Gabko zahral na harmonike tak, že sa nám chcelo tancovať. Timea Kákošová predviedla svoj zmyselný tanec a Hugo Félix Rusnák zahral nežne na klávesoch. Štvrtáci nabehli s napumpovaným tancom roztlieskavačiek. Z Ivonky Pavlisovej, Katky Janíčkovej a Ľubky Janíčkovej priam sršala energia. Matúško Plevák zaujal hrou na violončelo a Ľubka Janíčková pridala svoje ponímanie rytmického baletu. Piatakov reprezentovala autorská spevácka dvojica Ninka Buzalková a Paľko Plevák, ktorí si vymysleli text i melódiu vlastnej piesne. K osvedčeným tanečným vystúpeniam tiež patrí duo Valika Satinová a Miška Kačíková, ktoré sa premenili na mušketierky. Paľko Plevák potom pridal sólový spev piesne Vyznanie od M. Gombitovej, v klávesovom sprievode p. učiteľa. Nasledoval strunovo-dychový orchester flautistiek a gitaristiek, ktorý nám zahral Uspávanku od Mozarta. Účinkovali v ňom: Valika Hamalová, Ivonka Pavlisová, Julka Brindzová, Adrianka Kučíková, Eliška Hamalová, Erika Janíčková a Miška Kačíková. Mierne odľahčenie prinieslo humorné spevácko-tanečné vystúpenie šiestačiek Nikolky Vraníkovej a Anabelky Mrníkovej. Čerešničkou na torte sa stal spevácky prednes piesne „Pro mámu“ Paulínky Satinovej z 9.A. A hlasovalo sa. Niekto podľa sympatií, iný podľa zážitku, hlas po hlase pripočítaval pán učiteľ jednotlivým vystúpeniam. Výsledky neboli až tak prekvapivé, lebo korešpondovali s hlasitosťou potlesku po jednotlivých výkonoch, čo sa všeobecne nazýva objektivita. Tu sú:
|
Miesto |
Tr. |
Program |
Meno |
Hlasy |
|
|
|
|
|
|
|
1. |
9. A |
Sólový spev |
Paulína Satinová
|
85 |
|
2. |
5. A |
Tanečné duo |
Valéria Satinová, Michaela Kačíková |
69 |
|
3. |
5. A |
Sólový spev Vyznanie – M. Gombitová |
Pavol Plevák
|
22 |
|
4. |
9. A |
Moderátorky |
Adela Brežná, Vanessa Vraníková |
21 |
|
5. |
3. A |
Hra na kláves |
Hugo Félix Rusnák
|
19 |
|
6. |
4. A |
Tanečné trio |
Ivona Pavlisová, Ľubica Janíčková, Katarína Janíčková |
14 |
|
7. |
5. A |
Autorská dvojica - spev |
Nina Buzalková, Pavol Plevák |
13 |
|
8. |
4.- 6. |
Flauty a gitary – Uspávanka - |
Valéria Hamalová, Ivona Pavlisová, Adriana Kučíková, Júlia Brindzová, Erika Janíčková, Eliška Hamalová, Michaela Kačíková |
10 |
|
9. |
6. A |
Humorný spev |
Nikola Vraníková, Anabela Mrníková |
9 |
|
10. |
3. A |
Sólový tanec |
Timea Kákošová
|
7 |
|
11. |
3. A |
Hra na akordeón |
Andrej Gabko
|
6 |
|
12. |
4. A |
Hra na violončelo |
Matúš Plevák
|
5 |
|
|
4. A |
Sólový tanec |
Ľubica Janíčková
|
5 |
A ako to vidí organizátor súťaže ?
„V tomto ročníku Talentu školy sme nemali vo finále žiadne vystúpenie „do počtu“ - len aby bolo. Všetky niesli vysokú dávku umenia. Detský divák, a teda aj porotca je však nesmierne kritický. Nedokáže sa povzniesť nad chybičky či zaváhania interpretov, spôsobené trémou, alebo momentálnou indispozíciou. Oceňuje výsledný efekt. A v tom je to zaujímavé. Pripravoval si sa pol roka ? Nezaujal si ? Smola. Nahlásil si sa v posledný deň a ešte nevieš, s čím vystúpiš ? Zaujal si ? Máš hlasy. O tom je Talent školy. Je to súťaž detí pre deti. O tom, aké výchovné ciele tým sledujeme my pedagógovia, nemusia ani tušiť. Prejavili svoje nadanie, prejavili svoj názor. Čo viac si môžeme želať ? Favoritov som mal viac, ale rešpektujem názor detí. U prvákov a druhákov sa talenty ešte len hľadajú. Siedmaci a ôsmaci majú ten chúlostivý vek, kedy na otázku: „Pôjdeš na Talent ?“, odpovedajú väčšinou: „Ja ? Predvádzať sa ? No určite !“ Veľmi si cením vystúpenie Paulínky, ktorá vedela dobre spievať aj pred rokom, ale mala práve ten „chúlostivý vek“, a preto nevystúpila. Práve jej umiestnenie ma napĺňa pocitom spravodlivosti. Príjemným prekvapením je tiež umiestenie Huga Félixa Rusnáka, ktorý - ešte len tretiak, sa dokázal priblížiť svojej sestre Ilonke – minuloročnej absolútnej víťazke. Tiež tanečné vystúpenie štvrtáčok prekvapilo svojou energiou i choreografiou. Inštrumentalisti by si mali v budúcnosti, vzhľadom na porotu, vybrať asi známejšie skladby. Bol to veľmi silný ročník. Dúfajme, že o rok sa posunie latka opäť nahor.“
Poďakovanie treba prejaviť nielen organizátorovi, osvetľovačovi a zvukárovi súťaže – p. uč. Závodnému, ale aj všetkým „hercom“, ktorí v úlohách súťažiacich i publika „spáchali“ túto krásnu akciu, a tiež vedeniu školy, ktoré pripravilo pre účinkujúcich zaujímavé odmeny.
-vlaza-
Beňadín
Posledný júnový piatok sa prváci vybrali na školský výlet obdivovať faunu a flóru neďalekého Beňadína. Viaceré deti zažili čaro prvej jazdy a kupovania lístka v linkovom autobuse, či cikania v latríne. Svoje zásoby jedla dopĺňali o vlastnoručne nazbierané lesné jahody.
Pri vychádzke ku kaplnke obdivovali žabu, šidlo, krtka, ale aj domáce zvieratá na gazdovskom dvore u Jurišicov. Spoznali niektoré nové byliny a stromy. Videli prácu lesných robotníčok a spracovanie kmeňov stromov. Pobyt si spríjemnili leňošením v hojdacom kresle, naháňaním lesných duchov a preskakovaním potoka.
Chutnou odmenou po nachodených kilometroch v krásnej prírode im bola opečená slaninka a špekáčiky. O rok sa tu vrátime znova.
Powered by aSc EduPage
