MDD v ZŠ
Túto skratku poznajú mnohí, ale niektorí sa z nej vyslovene tešíme. Zasvätenci vedia, že vyučovanie v triedach sa nekoná, očakávajú istú dávku zábavy a tiež nejakú tú odmenu, lebo v Deň detí sa obdarúvajú všetky postavičky, nielen tie dobré, ako na Mikuláša.
V pondelok 2. 6. sa však učitelia tvárili akosi tajomne. V amfiteátri sme sa dozvedeli, že budeme hľadať lysanský poklad a cesta k nemu bude ťažká. A bola. Museli sme siahnuť až na dno svojich schopností a preukázať tvorivosť, družnosť, spolupatričnosť, spoluprácu, toleranciu, disciplínu i pozornosť. Celú akciu odštartoval výstrel, pri ktorom sme si mali zapchať uši. Ha ha ha, to bol výstrel ! Že z praku !
Každá trieda štartovala samostatne so svojim koučom – triednym učiteľom. Na vyznačenej trase (okolo Nivy) nás čakalo desať stanovíšť. Prvé bolo priamo na javisku, kde sme museli nacvičiť a zahrať rozprávku. Zapojený musel byť každý žiak z triedy. Niektorí nie sú herecké esá, a tak sme im dali do rúk akože kameru, alebo klapku, prípadne stvárňovali kulisy. Neviem, či sa viac smiali učitelia, alebo my, ale niektoré inscenácie boli fakt vydarené. Videli sme Červenú Čiapočku, Sedem kozliatok, Ako šlo vajce na vandrovku, Ako dedko ťahal repku a ďalšie. Trpaslíci – deviataci boli so svojou Snehulienkou očarujúci.
Druhé stanovište sa nachádzalo pred školou. Všetci sme sa držali lana a zbierali rozhádzané loptičky. Rýchlo sme pochopili, že nemôže isť každý kam chce, ale že sa musíme zjednotiť. Potom to šlo v pohode.
Na treťom zastavení za podjazdom nám koučovia nalepili na čelá samolepky štyroch farieb a mali sme bez slov utvoriť štyri farebné skupiny. Ťažké na tom bolo, že najskôr nikto, a potom zasa viacerí chceli byť organizátormi. A mnohí do toho aj „kecali“. Tak vznikol troška zmätok, ale nakoniec naše hlavičky nesklamali. Teda niektoré.
Štvrtá disciplína bola hrou – Hádaj, na čo myslím. Myslel kouč, hádali sme my. V duchu pravidla, že každý žiak musí byť zapojený, sme rad-radom kládli otázky a odpoveď znela iba: áno – nie. Vyžadovaná bola tiež štipka disciplíny, pretože aj keď sme už vedeli správnu odpoveď, museli sme počkať na ostatných. Človek by neveril, koľko máme v triede „blondínok“.
Hurá do lesa ! Na päťke sme totiž zo spadnutých konárov stavali lesné prístrešky, tí menší táboráky. To bolo fajn. Keby sme mali viac času, postavíme aj bačovu kolibu. Niektoré bunkre boli fakt, že pekné. Vybavené oknami aj záchodom !!!
Ďalšie stanovište za Nivou nás prekvapilo. Vraj postaviť sa do jedného radu od najvyššieho po najnižšieho. Nič ťažké ? Ale my sme mali zaviazané oči ! Ani spomienky na telesnú nám nepomohli, lebo tam sme baby a chalani zvlášť. No, zaujímavé.
Siedma disciplína – horor. Sedeli sme v kruhu a každý z nás mal na svojho spolužiaka povedať niečo dobré. A musela to byť pravda. Zistili sme, že až tak veľa o sebe nevieme a že niektorí spolužiaci sú ozaj šibnutí.
Na osmičke pri garážach za zberným dvorom – pohoda. Hrali sme sa na zberateľov. Mali sme nazbierať ďatelinu, kvitnúcu trávu, žihľavu (!!!), list javora a lipy, kvet bazy – všetko rástlo v okolí, ďalej okrúhly kamienok, vodu z potoka, čistú vreckovku a – pesničku na perách ! Väčšina spievala „Prší, prší“, lebo práve začalo mrholiť. Hop, okrem siedmakov. Ich chorál „Ó Benino“ sa rozliehal počas celej trasy. (Teda ten ich kouč dokáže vytiahnuť výšky!)
Deviata zastávka bol zasa útok na rozum. Mali sme priniesť zavesený kľúč, ale ten, kto ho zvesí, sa nesmel dotknúť zeme. Keďže lietať ešte nevieme, vytvorili sme pre odvážlivca (po tuhom premýšľaní) cestičku zo svojich tiel.
Svoje telá – tie sme využili aj na poslednom stanovišti na futbalovom ihrisku pri stavaní pyramídy. Mala mať tri podlažia, a tak si do spodného radu kľakli tí najsilnejší, na nich sme sa vyštverali my ľahší a navrch sa vyteperili najľahší. Úžasné, čo dokáže ľudská myseľ a telo.
To bol cieľ trasy, ale nie cieľ dňa. Poklad nás ešte len čakal. Cestou sme našli tri indície, ktoré nám napovedali, kde sa nachádza. Každá trieda ho mala ukrytý na inom mieste. Niektorí sa museli hrabať v piesku, iní liezť na strom, alebo prehľadávať kríky, či kotolňu. Nakoniec každý žiak získal svoju časť pokladu – napolitánky, džús a veľa zážitkov. Dnešný deň bol fakt silný. 
Niekoľko fotografii z dnešného dňa
, ale porota bola neoblomná a vyhodnotila iba 10 najlepších súťažiacich. Pánovi učiteľovi ďakujeme