Účelové cvičenie 3. a 4. roč.
Účelové cvičenia sú vynikajúce. Slnko, vzduch, voda v batôžkoch, a hlavne sa neučí. Teda nie v laviciach. Po „povinnej jazde“, čo je presun po komunikácii, orientácia v teréne a pod., sme tretiaci a štvrtáci zamierili na blízku farmu pozrieť, čo tam chovajú.
„Múú!“ pozdravili sme popásajúce sa kravičky. „Múú!“ odzdravila nám tá najslušnejšia. „To je býk – má rohy,“ povedal ktosi, čím nás neskutočne pobavil. Veď aj kravy majú rohy! A tak sme začali pozerať vemienka. Mali ich všetky. Dámska jazda. Pani učiteľka nám potom vybavila aj vstup do útrob farmy. Mnohí začali ľutovať, že si nevzali ochranné masky, ale prežili sme. Dnu boli kravičky, ktoré čakali na dojenie. Odmenou za trápenie čuchových buniek bol pohľad na teliatkový camping. Niektoré kempovali samostatne, niektoré v malých skupinách. Označené boli tajomnými znakmi. Pán učiteľ nám vysvetlil, že ♀ sú budúce kravičky a ♂ zasa býčky. Ale to najzaujímavejšie nás ešte len čakalo. V kravskej pôrodnici sme mohli vidieť teliatko, ktoré sa narodilo pred 15-imi minútami. Veľmi sa ešte nehýbalo, a mamička – kravička si ho olizovala. Ktosi múdry zas poznamenal, že ho ide zožrať, ale pani učiteľka nás upokojila, že ona si ho takto umýva. Hygiena odmalička. To bol teda zážitok!
Na spiatočnej ceste sme sa ešte zastavili v lese, kde nám pán učiteľ rozvešal po stromoch očíslované lístočky s písmenami. Vo dvojiciach = tretiak + štvrták sme mali čo najrýchlejšie poskladať heslo. Vyžadovalo to kondičku a bystrosť. A to bol problém, pretože mimo školských lavíc bývame vypnutí. (Niektorí aj v tých laviciach.) A tak nakoniec heslo úplne bez chyby zložila len jediná dvojica – bratia Miško a Jožko Vráblovci. Získali celý balík cukríkov. My ostatní aspoň po jednom, vraj za snahu, lebo niekedy aj tá sa cení.
Vyčerpaní námahou, ale naplnení zážitkami, vrátili sme sa do civilizácie.
-vlaza-