Výstava hračiek
Starý nábytok, staré obrazy, hodiny, taniere,... Nie, to nie je kritika vybavenosti našich škôl, je to statický opis múzea. Toho v Dubnici nad Váhom. Nachádza sa v kaštieli grófov Illésházyovcov a v siedmy deň februára doň zakvitli naši prvostupniari.
Chlapcov hneď zaujal parádny koč a zbrane, dievčatá skôr nádherne zdobený nábytok a bohaté róby. Ale nič zo spomínaného nebolo cieľom ich návštevy. Ten bol na druhom poschodí.
Výstava hračiek - samozrejme starých. Bolo ich tu ojojoj, možno aj viac. Parné strojčeky – tie už mohli mať dobrých sto rokov, železnička s vláčikmi, prabábiky dobre živené, nie ako dnešné barbiny, cínoví vojačikovia, hojdací koník, vlky, jojá, céčka, všakovaké autíčka, Igráčikovia, Klobúčik hop, citara, no a samozrejme stavebnice. Taký Merkúr, to bolo niečo úžasné. Hneď je jasné, prečo sú naši deduškovia takí zruční. A s Merkúrom sa na mieste dalo aj pohrať. Skrutky, matičky, dierované dieliky, kolieska. Bolo treba použiť aj ostatné prsty, nielen palce. Ale nikde žiadna PlayStation, Spider, Transformers, ... To musela byť teda nuda.
-vlaza-