Exkurzia 3. a 4. ročníka

     Dňa 18. júna sme sa vybrali pozrieť korunovačné mesto, krásavicu na Dunaji a našu metropolu. Že sme pobehali tri mestá? Každý predsa vie, že to všetko je naša matička Bratislava, kedysi aj Prešporkom nazývaná. Viezli sme sa až dvoma autobusmi, lebo jedným chodieva každý. Pán učiteľ vyhlásil, že komu býva zle, musí sedieť vpredu. Podľa toho, najviac zle býva asi šoférovi. A tiež sme si nemali brať čipsy, lebo keď sú v brušku na výlete, často sa rady idú pozrieť von, že čo sa deje.

     Zdarne sme však dorazili do múzea dopravy a pozreli si, na čom sa ľudia kedysi vozili. Bol tam taký smiešny bicykel s veľkým a malým kolesom, autá a motorky od výmyslu sveta, ale i velikánske lokomotívy. Odtiaľ – šup na hrad.

      Páni, to bol výhľad! Dóm sv. Martina, všetky mosty, budova parlamentu, Dunaj i Petržalka ako na dlani. A konečne suveníry! Pri fotení sa k nám pridala nejaká Japonka, či kto. Pozreli sme si aj nádvorie hradu a studňu s peniazmi na dne. Zopár centíkov sme k nim aj pridali.

     Ale najväčšou atrakciou bola samozrejme ZOO. Žirafy, zebry – kone v pyžamách, krokodíly, opice, tigre, levy, hady a čo ja viem čo ešte. No a Dinopark. Niektoré dinosaury sa fakt hýbali a vydávali zvuky. Zaujímavý bol aj film v 3D kine. Obrovským lákadlom pre postavičky „odtrhnuté z reťaze“ boli automaty na mince so zvieratami. Lesklá „zlatá“ minca so zvieratkom za euro sa oplatí, no nie? Niektorí ich mali aj sedem.

     Vrátili sme sa až po Večerníčku, plní zážitkov. Nezmokli sme a všetko sme spapali. Niesli sme aj darčeky svojim blízkym. Tak to má byť.    

-vlaza-

-foto-

 

Exkurzia piatakov  

  Dňa 4. 6. 2015 sa žiaci 5. ročníka pod vedením Ing. J. Zlochovej a Mgr. M. Vraníkovej zúčastnili exkurzie do Manínskej tiesňavy. Zo železničnej stanice v Považskej Teplej sme obdivovali žiaľ už len ruiny Považského hradu a dozvedeli sa o jeho histórii. Značeným náučným chodníkom sme pokračovali medzi vápencové Manínske bradlo,  ktoré Manínsky potok rozdelil na dve časti - Veľký a Malý Manín.

     Obdivovali sme krásy Manínskej tiesňavy (najužší skalný kaňon v strednej Európe), astrami alpínskymi a klinčekmi včasnými zakvitnuté bralá, z náučných panelov získavali základné informácie o faune, flóre, geomorfológii, ... a navštívili sme aj symbolický cintorín obetí, ktoré podcenili strmé skalné steny a precenili svoje sily.

     Po krátkom oddychu sme pokračovali do Kostoleckej tiesňavy, kde sme v bradle Drieňovka obdivovali ležaté vrásy a ďalšiu prírodnú raritu- Kostolecký dóm (najväčší skalný previs na Slovensku s impozantným sutinovým kužeľom). Blížila sa najťažšia časť našej exkurzie, ktorá preverila telesnú zdatnosť piatakov – výstup na Bosmany. Aj keď to niektorí jedinci chceli vzdať krátko pred vrcholom, pozbierali posledné sily a hoc aj s jazykom takmer po kolená, dostali sa až do cieľa.

     Za svoju námahu boli odmenení krásnym výhľadom na celú dolinu. Cestou späť sme sa zastavili v autokempingu a uchodené nohy omočili v teplom prameni, ktorý vyviera neďaleko. Unavení, ale plní zážitkov a nadšení z krásneho dňa sme sa vrátili domov.

-foto-

 

Exkurzia deviatakov    

     5.júna deviataci  spolu s pani učiteľkou Kapustovou, Knapkovou a Lysou navštívili Poľské mesto Krakow a soľnú baňu Wieliczku, ktorá patrí medzi najstaršie bane na svete. Dnes ponúka turistom nádherné sochy, galériu, kaplnku, ktorú vytesali baníci. Jej dĺžka je 300 km. Sprístupnené sú len 3km. Exkurzia do bane trvala 3 hodiny.

     Naša cesta ďalej viedla na najväčšie Krakowské námestie v Európe, ktoré nás zaujalo svojou veľkosťou, krásnymi uličkami s pouličnými muzikantmi, gotickou vežou, z ktorej sa každú hodinu ozývalo trúbenie. Tu nám učiteľky dovolili rozchod. O hodinu sme sa stretli uprostred námestia, kde nás čakala poľská sprievodkyňa, ktorá nás sprevádzala do židovského geta. Pani sprievodkyňa nás previedla po malej časti tohto geta a ukázala nám židovské synagógy. Jednu sme aj navštívili. Jej interiér bol veľmi krásny. Všetci chalani si museli dať na hlavu JARMULKU( čiapku, čo nosia Židia).

     Posledná zastávka na našej výprave po Krakowe nás zaviedla do Schindlerovej továrne, kde sme si vypočuli nezabudnuteľný výklad pani sprievodkyne. So záujmom sme sledovali smutné dejiny poľského národa počas 2.svetovej vojny, zvlášť Židov, ktorí boli systematicky vyvražďovaní nacistami.

     Oscar Schindler, nemecký podnikateľ,  zamestnal vo svojej fabrike aj Židov z Krakowského geta, ktorí vyrábali smaltované výrobky. Počet zachránených Židov sa odhaduje na 1100. Nebyť O. Schindlera, boli by zahynuli v koncentračných táboroch. Na základe jeho života bol natočený režisérom Stevenom Spielbergom film Schindlerov zoznam, ktorý sme si pozreli v autobuse.

     Cesta domov bola pokojná a tichá, lebo takmer všetci spali. A kto nespal, bol veľmi unavený na to, aby vyvádzal. Tento výlet bol nezabudnuteľný, preto veľmi ďakujeme pani  uč.Kapustovej.         

M. Pajgerová

-foto-

 

Športová školská olympiáda

     Úlohou našich pedagógov je cibriť nášho ducha a tužiť naše telo. S tým duchom to majú ťažké, ale väčšina z nás si veľmi rada zacvičí. Znalí tohto faktu, rozhodli sa vyučujúci zamerať tohtoročný Medzinárodný deň detí na šport. Konala sa obnovená školská športová olympiáda.

    Všetky postavičky prišli ráno športovo oblečené i naladené. Význam podujatia i organizačné pokyny nám objasnil p. uč. Mošteňan, čestnosť športovcov a rozhodcov sľúbili Simona Vetešková a p. uč. Závodný, pár teplých slov pridala aj p. riaditeľka Lysá a celú akciu oficiálne otvorila. A už to fičalo.

    Hod kriketovou loptičkou, šprint na 60 m, skok do diaľky, šplh na tyči a na záver vytrvalostný beh (300 – 1 000 m). Už tradične najviac pobavili tí najmenší – prváci svojim zápalom, oduševnením, nasadením. Akoby šlo o život. Ale pekné výkony sme videli aj u tých s dlhšími končatinami. Päťmetrová tyč bola pre niektorých krátka, šesťmetrové doskočisko len-len a päťdesiatmetrové pásmo museli rozhodcovia pri hode kriketkou u Jurka Valáška a Janka Lysého  dokonca posúvať. Skvelé! Od skvelých výkonov je už iba krôčik k rekordom. A boli. Maroš Juriga vyšplhal na tyč za neuveriteľných 1,71 s. a Juraj Riedel zabehol za nemožných 7,59 s. šesťdesiatku. Či stovku? - Jáj, to by bol najlepší na svete. ...A možno bude.

     Ale najpríjemnejším prekvapením bolo odmeňovanie víťazov. Päť disciplín, 3 vekové kategórie v dvoch skupinách chlapcov a dievčat po tri umiestnenia = 90 ocenení. Čokoládu zjeme, diplomy vyblednú, ale to, čo môžeme po rokoch ukázať našim vnúčatám sú skutočné medaily. Zlaté, strieborné i bronzové. Aspoň tak vyzerajú. Napokon všetci víťazi museli pokorne skloniť hlavu, aby sa na ich šiju dostala trikolóra nesúca kov, ktorý bude veky dokazovať ich umiestnenie. A na záver  ešte jeden rekord. Nezapísaný. Rodinný. Anetka Panáčková (2.A) a jej brat Timko (3.A) si týchto medailí niesli domov osem. Každý po štyri. Sila, že? Nuž, maličkí, ale šikovní. A nevedeli by sme o nich, nebyť takejto prekrásnej akcie.

-vlaza-

-foto-

 

Plavecký výcvik žiakov 1. a 2. ročníka

 

            V týždni od 25. do 29. mája sa najmenší žiaci našej školy- prváci a druháci- zúčastnili plaveckého výcviku na plavárni v Púchove. Odhodlanie bolo veľké - nadobudnúť zručnosti plávajúcich rybičiek. Veľkou motiváciou im boli blížiace sa letné prázdniny a predstava voľna s rodičmi pri vode.

            Voda bola ich kamarátkou od prvého dňa. Prekonali: neistú chôdzu po klzkom teréne, silný prúd vody zo sprchy, nesmelé čľapkanie, ponáranie, splývanie s doskou, hry vo vode, skoky do hĺbky, ale aj vodu v očiach, ušiach, v nose...

            Posledný deň po prekonaní všetkých vodných nástrah p. učiteľky Michalcová, Svinčáková a Kucejová boli hrdé na svoje šikovné „rybičky“.

Najšikovnejší boli:   1.A-Paľko Brindza- 20 m, Nina Panáčková – 13 m, Miško Lysý- 8 m

                                1.B- Filip Matocha-60 m, Barbnorka Pavlisová-12 m, Jakub Brindza-7 m

                                2.A-Adam Matocha-30 m, Ninka Satinová-30 m, Saška Hoždorová- 23 m,

                                       Anetka Panáčková-20 m, Filip Bednárik-15 m, Patrik Janíček- 12 m

Najlepší: výdrž pod vodou: Ninka Satinová a Tomáš Michalec, najrýchlejší plavci: Saška Hoždorová a Filip Matocha.

-foto-

 

Sme fakt dobrí !

     Dňa 29.5. sa naše žiačky pod vedením p. uč. Belobradovej zúčastnili územnej súťaže Družstiev mladých zdravotníkov v Považskej Bystrici. Overovali sa vedomosti o Červenom kríži, z praktického poskytovania prvej pomoci  a zvládnutí kardiopulmonálnej resuscitácie.        

     Družstvo 1. stupňa v zložení: Alexandra Medňanská, Ľubomíra Janíčková, Michaela Kačíková, Valéria Hamalová a Valéria Satinová sa umiestnilo na krásnom 2. mieste. Žiačky z družstva 2. stupňa: Eliška Hamalová, Júlia Brindzová, Marika Revaincová, Nikola Šulíková a Viktória Vraníková získali fantastické 1. miesto. Blahoželáme!

-foto-

 

19. 5.  Svetový deň mlieka

 

     Tento deň je dobrou príležitosťou vyzdvihnúť mlieko nielen ako zdraviu prospešné, ale tiež ako každodennú súčasť života. Pripime si v tento deň ....akože ináč ...

pohárom mlieka !

     MÚ-MÚ-MÚÚ- sa ozývalo hneď ráno zo školského rozhlasu a to prváci svojou reláciou odštartovali Biely deň.

Zapamätal si si?         Denne by si mal vypiť 2 - 3 poháre mlieka alebo vypiť 2,5 dl mlieka, zjesť 30 g syra a 1 jogurt.

                                               Od jednej kravy sa denne nadojí aj 20 litrov mlieka.

A my (prváci) sme videli v priamom prenose dojenie kozičky Micky u uja gazdu Miloša Pleváka. Podelili sme si výborný tvarohový koláč od tety Hedvigy Janíčkovej. Teta upratovačka Matochová nám darovala domáci syr a čerstvé kravské mliečko. P. učiteľky Michalcová a Svinčáková nám z neho uvarili výborný čokoládový a vanilkový puding, ba pripravili aj banánový kokteil. Foto dosvedčí, ako veľmi nám chutilo.

Mliečne výrobky obľubujú aj naši doma. Dotazníkom sme zistili, že z mliečnych jedál sú jednotkami obaľovaný syr, bryndzové halušky a tvarohové koláče alebo buchty. Suverénnym víťazom mliečnych produktov sa stalo mlieko, v tesnom závese termixy, jogurty a actimel.

            Počas celého týždňa sme usilovne zbierali informácie o mlieku. A výsledok? Prekrásne projekty plné mlieka a zdravia zároveň.

            Druháci a štvrtáci si zmerali svoje sily v pití mliečnych kokteilov – vlastnoručne pripravených. So zaviazanými očami zistili, kto má najlepšie chuťové bunky. O titul „Najlepší ochutnávač mliečnych výrobkov“ sa podelili 2 žiaci. No a po zjedení všetkých mliečnych výrobkov, ktoré im pribalili starostlivé mamičky, si z prázdnych obalov vyrobili mliekorobotov.

-foto-

 

Beseda s pani Šipulovou - Marušíkovou

     Dňa 21. 5. nám vedenie školy pri príležitosti 70. výročia oslobodenia nášho regiónu sprostredkovalo besedu s priamou účastníčkou tragických udalostí tej doby, dlhoročnou učiteľkou, riaditeľkou školy, dnes spisovateľkou pani Milkou Šipulovou - Marušíkovou, rodáčkou z Mladoňova.

     Veľmi pútavým rozprávaním nás vniesla do čias spred osem desaťročí a priblížila nám ťažký život v tejto lokalite. Vyučujúcich si hneď získala informáciou, že už pred vstupom do školy sa naučila čítať, a väčšinu žiakov tým, že ani ona nemala veľmi rada matematiku. Láska ku knihám ju sprevádzala celý život. Kvôli tejto závislosti bola dokonca nútená v kostole podvádzať, a tradičný šesták do zvončeka radšej potajme investovala do požičiavania literatúry. Už odmalička sa chcela stať učiteľkou. Takou, akú náhodne stretla v lese aj s rákošom detičiek, a pomohla jej zbierať jahody. Lenže cesta k tomuto cieľu bola nesmierne ťažká. Okrem finančných problémov boli tu aj ďalšie. Denne 9 km peši Mladoňov – Lúky, vlak Lúky – Púchov, vyučovanie v meštianke, a potom ešte raz v opačnom poradí. Každý deň 18 km peši, dážď, mráz, sneh, fujavica, tma, strašidlá... Potom oddych?  Kdežeby! Vodu do kuchyne z lesnej studničky, krmivo pre statok a vodu z potoka, pasenie husí, bežné práce v domácnosti, no hrôza! Aby toho málo nebolo, poznačila – a veľmi drasticky jej osud aj vojna. Všetci poznáme tragédiu Mladoňova, keď za spoluprácu s partizánmi horeli chalupy a vraždení boli chlapi. Takto prišla mladučká Milka o otecka i o dom. Dlho sa museli skrývať kade-tade, v neustálom strachu o život. Niet divu, že pri oslobodení jej stresom vybičovaná myseľ spustila plač. V spomienkach jej ostali slová jedného z osloboditeľov: „Nebojsja, ďévuška, vsjo búďet charašó“. Až pri štúdiu za učiteľku ruštiny porozumela týmto slovám. A prezradila nám ešte, že v živote sa riadila radou svojej mamy o používaní troch „p“ : „pozdrav, popros, poďakuj“, a veľa, veľa ďalších vecí.

     Je veľmi nespravodlivé, že takáto milá, sympatická a skromná osôbka zažila toľko strašných vecí. Bola učiteľkou. A ešte stále je. Žiaden vyučovací predmet, žiaden film, ba ani počítačová hra nás nevie udržať 90 minút v strehu. Ona to dokázala. Bez tabule i dataprojektoru. Doteraz jej vyšli štyri knihy a reportáž. Z toho, čo sme počuli, ich môže byť ďalších desať. Čo slovo, to drahokam. Najcennejšie však je, že je jednou z nás. Učila aj na našej škole. Pozná našich rodičov. Aj preto majú jej slová u nás inú váhu. Našu vďaku za poznanie sme vyjadrili potleskom.  Dvakrát ho musela pani Šipulová – Marušíková prerušiť. Ale podľa dojmov zo stretnutia ten potlesk v našich mysliach trvá doteraz.

-vlaza-

-foto-

 

Spievaj že si spievaj...

- Čo si spievala tento rok? –

- Červené jabĺčko v oblôčku mám. A ty? –

- Ja nič. –

- Chyba. Kto nespieva, nevyhrá. –

 

     Posledná zima lyžiarsku sezónu naozaj štedro predĺžila. Aj preto k nám prileteli sláviky o voľačo neskôr.

     Dňa 7. 5. sa na dolnej chodbe konalo školské kolo speváckej súťaže Slávik Slovenska. 23 postavičiek postúpilo z triednych kôl a pripravilo si prednesovú ľudovú pieseň. Potom ale jedna ochorela, druhá stratila hlas, a tak sme vo finále mohli počuť a vidieť 21 spevákov sprevádzaných tónmi ľudovej kapely, ktoré vychádzali z klávesov pána učiteľa.

      Na začiatku sa celá škola rozospievala na známu to ľudovku „Tancuj, tancuj, vykrúcaj“, vraj, aby opadla tréma. Nuž, u tých, čo nesúťažili, opadla naozaj. Horšie to bolo u interpretov. Kolienka i hlásky sa občas triasli. Vtedy ako liek pôsobili povzbudivé a milé slová ešte milšej štvorčlennej poroty. Striedali sa tváre i ročníky, rytmy aj tóniny, a samozrejme pesničky. Niektorí súťažiaci vystúpili v krojoch. Čerešničkou na torte bolo neplánované vystúpenie deviatačiek s piesňou „Nebola som veselá“ mimo súťaž. Vskutku pôsobivé. Veru ťažké bolo odhadnúť, kto vyhrá. Víťaz by mal mať čistú intonáciu, presný rytmus, zvonivý hlas a presvedčivý prednes. Porota nakoniec predviedla svoju genialitu a šalamúnsky udelila 21 cien. Že vyhral každý? Bystrá hlavička! Drobné odchýlky vo výkonoch boli odlíšené prvým, druhým a tretím miestom v troch vekových kategóriách. A toto sú výsledky:

1. miesto: Adriana Slesková (1.A), Jozef Vrábel (2.A), Jakub Buzalka (3.A), Jakub Všelko (4.A), Nina Buzalková (5.A), Pavol Plevák (5.A), Veronika Jurišicová (5.A), Júlia Brindzová (6.A)

2. miesto: Martin Buzalka (1.B), Barbora Pavlisová (1.B), Timotej Všelko (3.A), Nikola Vraníková (6.A), Erika Janíčková (6.A), Eliška Panáčková (6.A), Klára Lukáčová (7.A)

3. miesto: Vanesa Beláková (1.A), Táňa Panáčková (2.A), Agáta Šešová (3.A),             Adriana Hudáková (4.A), Michaela Kačíková (5.A), Viktória Vraníková (7.A)  

     Na záver treba vyzdvihnúť dvojnásobný počet súťažiacich oproti vlaňajšku, rôznorodosť piesní i predvedenie ľudových krojov. A samozrejme poďakovať tvorcom – p. riaditeľke Lysej, p. zástupkyni Knapkovej, p. uč. Panáčkovej a p. uč. Kucejovej = porote, p. uč. Baškovej = fotografke, p. uč. Šulavíkovej = výrobkyni diplomov a p. uč. Závodnému = organizátorovi, korepetítorovi, zvukárovi, osvetľovačovi a moderátorovi.

-vlaza-

-foto-

 

Naši bodovali    

     30. apríla sa žiaci našej školy už tradične zúčastnili Behu oslobodenia obce Lednické Rovne. A toto podujatie bolo pre nás opäť veľmi úspešné. Naša nie veľmi početná výprava 8 žiakov mala po predchádzajúcich vydarených ročníkoch ambície už ráno pred pretekmi. A hoci naši pretekári pred behom kalkulovali, diskutovali o súperoch či sťažovali sa na dĺžku trate, v samotných pretekoch ukázali svoju kvalitu.

      Napokon, posúdiť môžete sami. Pódiové umiestnenie dosiahli 4 pretekári: najmladšie žiačky- 1. miesto Barborka Pavlisová, mladšie žiačky- 3. miesto Anabela Mrníková, mladší žiaci- 2. miesto Tomáš Janíček, staršie žiačky- 1. miesto Vanesa Vraníková, starší žiaci- 3. miesto Martin Chodúr. Nestratili sa však ani ostatní: mladšie žiačky- 4. miesto Ivonka Pavlisová, 7. miesto Katka Janíčková, starší žiaci- 6. miesto Branislav Prosnan, 8. miesto- Juraj Riedel. Veríme, že žiaci podobné úspechy zopakujú aj na domácom Behu okolo Lysej, ktorý sa uskutoční 20. júna. Ak k úspechom žiakov prirátame medailové pozície dospelých bežcov z Lysej (Alena Kadlecová, Ivana Pavlisová, Milan Plevák, Ivan Pavlis), môžeme pokojne konštatovať, že naša obec mala najúspešnejšiu výpravu na pretekoch. Lednické Rovne boli  oslobodené- Lysanmi od medailí.

 

-foto-

 

 Exkurzia

 

             29. apríla   9.A  trieda  s pani učiteľkou Knapkovou navštívili Lúky. V kultúrnom dome nás privítala pani Royerová. Čakal nás zaujímavý výklad a výstava z histórie bývalej základnej školy. So záujmom  sme si pozreli kroniky školy, učebné pomôcky, staré učebnice, pioniersku rovnošatu,  hudobné nástroje , starý písací stroj  a výkresy žiakov z  30-tych rokov. Neobišli sme  aj miestnu knižnicu, kde by si hlavne dievčatá prečítali zaujímavú knižku.

            Napokon sme sa vybrali na židovský cintorín, ktorý sa nachádza na severnom okraji obce, pri ceste do miestnej časti Dubková. V minulosti bol ohradený kamenným múrom, z ktorého sa časť zachovala. Vstup do cintorína tvorila kovová brána. V posledných rokoch bol upravený, vyčistený a mnohé kamene boli opäť postavené. Prevažná časť náhrobných kameňov je z pieskovca,  mramoru a žuly. Nápisy sú prevažne v hebrejčine a čiastočne aj v nemčine. Na náhrobníkoch sa vyskytujú rôzne symboly, smutná vŕba, vence z ruží. Pochovávali v ňom nielen Židov z Lúk , ale aj Púchovskej doliny.

            Z výkladu p. Royerovej sme sa dozvedeli, že v Lúkach bola aj synagóga, ktorú krátko pred skončením 2. svetovej vojny Nemci podpálili a zničili. Na náhrobné kamene sme nakoniec poukladali kamienky a týmto aktom sme si uctili  pamiatku Židov, ktorí sa už nikdy nevrátili do svojho rodiska. Zahynuli v koncentračných táboroch.

                                                                                                       IX. A trieda

-foto-

 

„Máj, máj, máj zelený, pod oblôčkom sadený.“

     Krásnym jarným zvykom je, že súcim dievčatám súci chlapci stavajú máje. A šikovných dievčat je v našej škole neúrekom. Aj pani učiteliek. A aj správni chlapci sa nájdu. Aj páni učitelia, a samozrejme pán školník.

     Vo štvrtok 30. apríla sme pod vedením nášho pána školníka stavali máj. Čo k tomu treba ? Mladý smriečok, holý kmeň, farebné stužky, šikovné ručičky a silné svaly. Všetko bolo. Na štvrtej hodine najskôr siedmaci priviazali stužky na smriečok, ktorý pripravil pán školník. Samozrejme za hudobného sprievodu pána učiteľa Závodného. A potom to prišlo. Pani zástupkyňa poplachovým zvonením zvolala zvyšok školy a mohlo sa stavať. Napínanie svalov i hlasiviek, povzbudivé pohľady, chytľavé piesne, obavy o úspech, stony zaťaženia, výkriky radosti, to všetko vystihuje atmosféru daného okamihu. Centimeter po centimetri stúpal ťažký symbol jari dohora. I nebolo by možno tomu tak, nebyť našich silných deviatakov. Veľký potlesk ocenil dokončenie aktu. Nakoniec sa ešte spievalo. Vyzdvihnúť treba najmä piatačky, ktoré sú v tom fakt dosť dobré, ale aj p. zástupkyňu Knapkovú, p. uč. Kucejovú, p. uč. Zlochové, p. uč. Baškovú a všetkých, ktorí sa pridali, aj keď o tón hore, alebo dolu.

     Stojí nám máj.      Bez šikovných ľudí to nejde, ...     Stojí nám máj.

-vlaza-

-foto-

 

Zelený, modrý a rozprávkový deň   

Škola by nemala byť len miestom učenia, ale aj hry a zábavy, preto sme sa rozhodli spestriť deťom vyučovanie tematickými dňami.

     Zelený deň

     V piatok 20. 3. sme privítali prvý jarný deň v zelenom. Zelení boli všetci žiaci na prvom stupni a plnili rôzne „zelené“ úlohy. Zelenú farbu sme hľadali všade okolo nás. S prvákmi a druhákmi sa učil Janko Hraško a ich triedy zakvitli snežienkami. Tretiaci sa dozvedeli o astronomickom striedaní ročných období i príčine zatmenia Slnka. Štvrtáci si prečítali úryvky z knihy Mátoha, neboj sa a kreslili k nej vlastné ilustrácie. Z triedy sa ozýval štebot vtáčikov z vyzdobených hniezdočiek. Deň bol výnimočný i čiastočným zatmením Slnka, ktoré deti s radosťou a nadšením pozorovali popri plnení zelených aktivít.

     Modrý deň

     Prečo piť vodu z vodovodu:

• Neobsahuje žiadne kalórie, teda z nej nepriberieš, a to sa k novým plavkám hodí...

• Cukor v nej nenájdeš, takže ti zubným kazom nepokazí ani čarovný úsmev.

• Neukradne vápnik z tvojich kostí, ako niektoré nápoje a ani len nealergizuje.

• Nemá bublinky, takže je milá na tvoje obličky a hlasivky.

• Obal nemá, takže šetríš aj životné prostredie.

• Navyše ju nemusíš vláčiť z obchodu, čaká ťa svieža pekne doma, stačí ju naliať do pohára...

• Vieš, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú najlepšiu pitnú vodu z vodovodu ?

     V utorok 24. 3. Sme si pripomenuli Svetový deň vody (22.3.) modrou farbou. Deti 1. stupňa celé v modrom zažili deň plný modrých aktivít. Sprevádzala ich kvapka, s ktorou ochutnávali rôzne druhy vody. Z prezentácie sa dozvedeli mnohé poučné informácie, ktorých znalosť dokázali vo vodnom kvíze. Tretiaci pripravili k tejto téme rozhlasovú reláciu a zahrali si správanie rybičiek v znečistenej vode. Deťmi najočakávanejšie boli súťaže. Na chodbe školy budovali jazierko, z ktorého potom lovili rybičky udicami. Plno smiechu zaznelo v štafete s plávacím kolesom. Zážitkom bola tiež triedna tvorba najväčšej bublinovej torty. Vonku deti pokračovali prenášaním vody v naberačkách, kreslením rybičiek a šantením s bublifukmi.

     Rozprávkový deň

     Keďže marec je mesiacom knihy, vo štvrtok 26. 3. sme sa preniesli do sveta rozprávok. V triedach na prvom stupni sa streli postavy z rôznych príbehov. V rozprávkovom oblečení deti strávili celé vyučovanie plnením rôznych úloh. O vzniku a tvorbe kníh sa dozvedeli z poučnej prezentácie. Znalosť rozprávok dokázali v skupinovom kvíze. Obrovskú radosť zažili pri „lietaní na metle“, triafaní dračích hláv, zbieraní sladkého pokladu a prenášaní halušiek Janka Hraška. Tretiaci si aj naživo zahrali uletenú verziu rozprávky O Červenej Čiapočke. Žiaci v dvoch skupinách navštívili i obecnú knižnicu, kde ich milo privítala p. Šešová a uviedla do tajov kníh. Potešila i čítaním krásneho príbehu.

     Zápis prvákov do cechu čitateľského

     V rámci knižných aktivít v mesiaci marec uviedli 30. 3. štvrtáci s p. uč. Mrníkovou prvákov do čarovného sveta kníh. Predstavili im spisovateľov detskej literatúry s ukážkami ich diel. Navnadili deti čítaním krátkych úryvkov a prezentovaním konkrétnych knižiek. Prváci si museli zaslúžiť čitateľský preukaz uhádnutím rozprávkových hádaniek a čítaním zaujímavostí o rozprávkach z krásneho panelu. Školská knižnica má od tohto dňa 25 nových čítaniachtivých členov.

-Zelený deň-

-Modrý deň-

-Rozprávkový deň-   

-Cech čitársky - prijatie prvákov-

 

Tretiaci verzus piataci.

     Niektorí by školu najradšej ani nevideli, no poniektorí v nej aj spávajú. To sa už chodí do školy aj v noci? Nuž, ak je na to dôvod, ... A veru bol. V snahe stmeliť kolektív a spôsobiť deťom nevšedný zážitok, pripravili triedni učitelia 3. a  5. ročníka pre svojich žiakov nevídaný program vo večerných  a nočných hodinách.

     Zraz postavičiek bol medzi 17,00 a 18,00 hodinou. Nasledovalo „ubytovanie“ v triedach, večera z vlastných zdrojov a príprava nocľahu. Niekoľkí stihli aj štvrtkové cvičenie v rytme s dospeláčkami. A potom to začalo.

     Pre lepšie zblíženie sme si navzájom predviedli kultúrny program. Videli sme hru na trúbku a flautu Ondrejka Pleváka, recitáciu Agátky Šešovej, hru na akordeón Adrianka Gabka i scénku tretiakov o Svätoplukovi a jeho známych prútoch. Piataci sa predstavili tanečným vystúpením známeho dua Valika Satinová a Miška Kačíková. Čakali sme ešte spev ich vynikajúcich interpretov, alebo zvonkohry, ale asi sa hanbili. Do rána je malá chvíľa, kultúra sa vymenila za šport.

      Florbalový zápas – tretiaci proti piatakom. Kto čakal, že sily boli nevyrovnané, mýlil sa. Každý ročník postavil tri útoky. Napätie sa zvyšovalo každou minútou a v posledných – dievčenských útokoch dosahovalo vrchol. Dvestopercentný výkon Tomáša Janíčka bol konfrontovaný s tímovou hrou útoku Alexa Brežného. Absencia silných hráčov u piatakov i totálne nasadenie tretiakov určili výsledok 3 : 2. Vyhrali tretiaci. Výborný zápas.

     Ani sme sa nestihli vydýchať a už sme znovu museli ovládať svoje bránice. V súťaži Useknutá pieseň nám pán učiteľ pustil časť pesničky, a my sme mali kúsok dospievať. Detské ešte ako-tak, ale potom prišli ľudové, zahraničné i rôzne, a aj kolo „naživo“. Zaujímavé boli aj medzikolá, kde sme určovali hudbu z rozprávok, zvučky seriálov, hlasy zvierat i zvuky z kúpeľne. Pani učiteľka sčítala body a bolo ich naozaj dosť. Vyhrali piataci. O chlp. Perfektná súťaž.

     A opäť fyzická aktivita. Či umelecká? Asi oboje. Nasledovala diskotéka ako pre veľkých aj s farebnými efektmi. Pán učiteľ nám vyberal známe pesničky, a my sme sa mohli doplna vyšantiť. A aj sme sa. Geniálne.

     Nikto z nás asi nechápal, ako bude prebiehať „posedenie pri ohni na chodbe“, keď sme si tento bod programu prečítali v propozíciách. Nevyhorí škola ? Pán učiteľ nás síce ubezpečoval, že čert a hasič nikdy nespí, ale aj tak... Riešenie bolo naozaj famózne. Čajové sviečky, gitarka, známe piesne, ... romantika. Chýbali už len miniatúrne špekáčiky. Po takomto posedení by sa už malo zaľahnúť, ale nás čakalo ešte napätie. Hľadanie pokladu.

     Všetky svetlá na škole sa zhasli. Len s baterkami sme hľadali odkazy, ktoré nám napísal školský škriatok. A hoci boli tajomné a veršované, hneď pri prvom sme sa nasmiali, lebo podľa odkazu sme sa mali „pokakať na dvere“. Pán učiteľ povedal, že to je preklep, lebo škriatkovia nevedia dobre písať, a že sa máme „pokukať na dvere“. A tak sme hľadali. Hore, dolu, vpravo i naopak, po celej škole. Bolo ich osem. Na každom druhom sa skrývala indícia. Keď sme našli riešenie, cesta k pokladu bola otvorená. A čo ním bolo ? Cukríky, lízanky ? Žuvačky ? Pre materské školy ! My sme našli rímske sviece !

     A to bolo záverečné prekvapenie, ktoré nikto netušil. Ohňostroj ! My v pyžame pri oknách, pár odvážnych spolužiakov v parčíku. Svetielka, rachot, ... Krajšie ukončenie už aj tak krásnej akcie sa ani nedá predstaviť.

     Zaspávali sme až pred jedenástou (ale našim rodičom to nevravte). Ráno nás čakal teplý čajík, ktorý nám uvarila naša milá kucháročka. Podľa sľubu našich triednych sme v piatok žiadne zlé známky nedostali. A čuduj sa svete, hoci sme sa prišli do školy na noc len zabaviť, mnohému sme sa aj naučili. Aj sa na seba viac usmievame. A vieme byť viac vďační. Aj pani riaditeľke, aj pani kuchárke Vraníkovej, pani učiteľke Baškovej, a najmä našim triednym – pani učiteľke Vraníkovej a pánu učiteľovi Závodnému. Všetci sa podieľali na našom báječnom zážitku. Nafukovačky i baterky sme ďaleko neodložili. Máme ich stále na očiach. Keby náhodou ...

-vlaza-

Fotky

 

Pytagoriáda

     Dostať sa do obvodného kola Pytagoriády znamená mať veľmi bystrú hlavičku a byť v ročníku svojej školy najlepší. Ale nechať za sebou všetkých rovesníkov škôl púchovského okresu, to je už obrovský úspech. Stalo sa.

     Dňa 16. a 17. marca sa na ZŠ Gorazdova ul. v Púchove konali obvodné kolá matematickej súťaže Pytagoriáda. Každá škola sa snažila mať svoje želiezka v ohni a vyslať sem víťazov školského kola. Tí potom v priebehu 60 minút riešili 15 náročnejších matematických úloh. Za každú správne vyriešenú získali bod. Za každé ušetrené 4 minúty času – ďalší bod.

      Bodík k bodíku pripisovala obvodná komisia jednotlivým súťažiacim. A komu ich pripísala najviac? Nášmu Miškovi Vráblovi z 3.A, ktorý v rekordnom čase získal 26 bodov a obsadil tak 1. miesto kategórie P-3 v okrese !

     Ale mali sme aj ďalších víťazov. Krásne 3. miesto v tej istej kategórii získala Adriana Panáčková – tiež z 3.A a rovnako 3. miesto v kategórii P-8 patrí Adamovi Panáčkovi z 8.A.

     Iba o vlások unikla úspešnosť v tejto súťaži Miške Kačíkovej z 5.A a Gabike Václavíkovej z 8.A .

     Na všetkých sme nevýslovne pyšní a srdečne im blahoželáme !

-vlaza-

Portréty víťazov tu.

 

Strelecká súťaž

     Na našej škole sa asi naozaj hľadajú talenty všetkého druhu. V prvých troch marcových utorkoch sa konala súťaž v streľbe zo vzduchovky. Vyhlasovateľom bol p. uč. Závodný – vedúci streleckého krúžku. Zbraň – Slávia 631 (najťažšia), vzdialenosť – 5 m, poloha – ležmo, počet rán – 5 + 1. Tou prvou sme si mohli vyskúšať, kam vzduchovka „zanáša“ a ostatných päť  poslať priamo do desiatky.

    Teoreticky. Lebo v skutočnosti zopár striel išlo nie podľa našich predstáv. Aj tak sme boli podľa vyhlásenia organizátora skvelí. Posúďte sami: Najmladší účastník Martin Macko je predškolák a hoci s oporou, nastrieľal 47 bodov z päťdesiatich. Vyrovnal sa mu len deviatak Lukáš Balucha. Hneď druhý najlepší výkon dosiahla Gabika Zlochová (44 bodov), ktorá prišla strieľať „len tak mimochodom“. O jediný bod tak odsunula veľkú favoritku Silviu Matejovú. Prekvapením bol tiež výkon Timka Všelka (28 bodov), ktorý strieľal prvýkrát v živote. Sympatické je aj umiestnenie prváka Miška Lysého, od ktorého je vzduchovka len o málo kratšia a o málo ľahšia, ktorý so svojim výkonom 36 bodov nechal za sebou aj starších spolužiakov. Z 20-tich zúčastnených sme mali aj výkon 0, ale ten sa neuvádza, lebo pán učiteľ ho pochválil ako „šetriča terčov“ a vraj sa to ešte naučí. Víťazi boli odmenení. Tu sú:

Strelecká súťaž – výsledky

 

     Ostáva ešte nájsť zmysel takejto súťaže na základnej škole. Pán učiteľ tvrdí: „Mať pevnú ruku, ostrý zrak a vnútornú disciplínu nikdy nie je na zahodenie.“  

-.vlaza-

-galéria-

 

Učíme sa tradíciám

     Lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť. Ale najlepšie je zažiť. A my sme zažili. Janko Amko by mal určite radosť, keby videl, ako jeho Škola hrou na Lysej opäť fungovala.

     V utorok 3. marca nám pani riaditeľka v duchu poznávania tradícií zorganizovala drápačky. Žiadna nudná prednáška, ani sofistikovaná prezentácia, ale pekne naživo. Prišli k nám milé tetušky z klubu dôchodcov a všetko nám ukázali. Aj na kolienko si nás usadili, aj nás pohladkali, aj nám zaspievali. Dokonca dvojhlasne. A všetko sme si mohli vyskúšať. Pierko po pierku sa zbavovalo šatu, až ostali holé kostrnky. Len nekýchnuť ! Aj tak sme mali perie všade. A videli sme tiež, ako sa pletú pierka na mastenie plechu pod koláčik. Zaujímavé. Na pobavenie nám dve tetušky zahrali scénku gazdiniek. Jedna išla predávať kohúta, ale bola akože hluchá a vôbec si nerozumeli. No sranda.

     Pekný zážitok. Poďakovať treba nielen pani riaditeľke, ale predovšetkým hlavným aktérkam: Bartekovej Márii, Drdákovej Marte, Gabkovej Oľge, Janíčkovej Márii, Javorkovej Júlii, Javorkovej Tereze, Kamenskej Anne, Kákošovej Eve, Matochovej Márii, Ondričkovej Helene, Palúchovej Helene, Panáčkovej Márii, Pánikovej Oľge, Samkovej Anastázii, Savčinovej Andele, Sieklikovej Magdaléne a Vraníkovej Emílii.    

-vlaza-

-foto-

 

Súťaž v prednese poézie a prózy

     Meno nášho literárneho velikána a miesto jeho narodenia tvoria názov celoslovenskej súťaže v prednese poézie a prózy. Každoročne sa školopovinné postavičky učia ťažké i menej náročné texty, aby si vyskúšali tento druh umenia. Na základných školách sa všetkých deväť ročníkov rozdeľuje do troch vekových kategórií.

     U nás sa táto udalosť odohrala 25. a 26. februára. Víťazi triednych kôl sa stretli pred porotou a publikom v školskom kole. Už tradične početnejšie zastúpenie mali žiaci prvého stupňa, lebo sa menej hanbia. Každý interpret vedel, že musí rozumieť textu a prítomných predovšetkým zaujať. Lenže tá tréma ! Hrče v hrdle občas bránili výraznému prejavu, žmolenie prstov i pohľad do zeme prezrádzali neistotu a výsledné umtata, umtata, umtata, umtata pripomínalo verklík. Hoci porota v školských kolách býva vskutku odborná a nie odporná, zopár súťažiacich stroskotalo práve na tréme. Nuž, nie každý môže byť hercom. Ale zopár recitátorov naozaj zaujalo. Hľa, výsledky:

Poézia:

 

Próza:

 

     V tomto ročníku školského kola Hviezdoslavovho Kubína sa zúčastnilo 45 súťažiacich. Klobúk dolu ! Najlepší nás budú reprezentovať v okresnom kole. Držme palce !

-vlaza-

-fototuto-

 

O hlúpom Janovi

     V stredu 25. 2. na chodbe našej školy rozosmialo škôlkarov a žiakov 1. a 2. ročníka prešovské komorné divadlo Bez opony rozprávkou O hlúpom Janovi. Dvaja herci a hudobník vtipne rozvili známy príbeh Jana s jeho zmätkami pri pýtaní Marky o ruku. Deti sa chichúňali na Janovej pomýlenosti počas celého predstavenia, ale najviac ich pobavila scéna s ihlou, nožom a balónikom. Už-už to vyzeralo, že niektoré dieťa padne za obeť. No ako to už v rozprávkach býva, všetko sa dobre skončilo. Jano získal Marku a rezká pesnička vytvorila krásne finále.

-fototu-

 

Konečne sneh !

     Po minuloročnom márnom čakaní k nám tento rok zima bola štedrá, a tak si žiaci 7. a 8. ročníka mohli nachystať lyže a vyraziť na lyžiarsky výcvik. Všetci sa už nevedeli dočkať, kedy už konečne výcvik začne. Deň D nastal v stredu 4. februára.

     Žiaci prišli odhodlaní a odhodlanie ich sprevádzalo počas celého kurzu. Hoci začiatky neboli ľahké, všetci sa usilovali zdokonaliť svoje lyžiarske umenie pod vedením Ing. J. Zlochovej, Mgr. A. Michalcovej a Mgr. M. Moštenana. Je nutné podotknúť, že už na tretí deň boli všetci na vleku a dokázali zlyžovať celú zjazdovku. Niektorí boli samostatne potrénovať aj cez víkend. Po ňom sme v kurze pokračovali naďalej veľmi úspešne. V posledný deň žiakov čakala previerka ich lyžiarskych zručností. Na rozdiel od tých školských, na túto sa všetci tešili. Súťaž v slalome potvrdila, že žiaci boli naozaj šikovní a výcvik priniesol želané ovocie. Medzi dievčatami sa stala víťazkou Ilonka Rusnáková, medzi chlapcami bol víťazom Andrej Vraník, obaja z VIII.A. Víťazom však bol každý, kto premohol svoj strach a naučil sa lyžovať alebo sa v lyžovaní ešte zlepšil.

      Poďakovanie patrí rodine Michalcovej, ktorá nám už tradične pripravila výborné podmienky a servis, aký by sme inde len ťažko hľadali. Zostáva len dúfať, že aj budúci rok bude dosť snehu, aby sme túto vydarenú akciu zopakovali s ďalšími žiakmi.

FOTO