Naši pedagógovia nám nevštepujú iba vedomosti, ale snažia sa rozvíjať aj ľavú mozgovú hemisféru a obohatiť nás o pocit krásna. V tomto ponímaní sa u nás na škole konala aj súťaž Talent školy. Talent má každý. Niekto na šport, niekto na matematiku, iný na diktáty, ale aj na zabúdanie, či vyhováranie... V tomto prípade však šlo o umelecký talent. Zapojiť sa mohli všetci žiaci v kategóriách výtvarných, literárnych a hudobných.

     Finálové kolo sa uskutočnilo v stredu 26. 6., do ktorého odporná, pardon, odborná porota vybrala to najlepšie z dobrého a najkrajšie z pekného. Keďže niektoré kategórie neboli obsadené, vo finále sme mohli vidieť a zažiť 3D domčeky Tomáša Panáčka, skupinový tanec Ninky Satinovej a Timky Kákošovej, hru na flautu Valérie Hamalovej, zvonkohrový orchester štvrtákov, sólový tanec Marcelky Javorkovej, spev Paľka Pleváka, tanečné duo Valiky Satinovej a Mišky Kačíkovej a geniálne precítenie hry na kláves Ilonky Rusnákovej. Atmosféru umocňujúce  boli tiež vstupy moderátoriek Majky Janíčkovej a Vanesky Vraníkovej. Záverečné hodnotenie sme mali v rukách všetci. Na hlasovací lístok sme mali napísať mená dvoch svojich favoritov. A výsledky ?

1. Absolútny víťaz: Ilonka Rusnáková – 7. A – hra na kláves

2. Tanečné duo – Valika Satinová + Miška Kačíková . 4. A

3. Paľko Plevák – spev – 4. A,  Marcelka Javorková – sólový tanec – 4. A

4. Zvonkohry – 4. roč, Valika Hamalová – flauta – 3. roč., Tomáš Panáček – 3D domčeky – 7. A, Timea Kákošová – 2. roč. a Nina Satinová – 1. roč. – tanec

Zvláštne ocenenia (neboli prihlásené):

Mária Janíčková a Vanessa Vraníková – 8. A – moderátorky

Erika Vraníková –  9. A – umelecká  fotografia (športová olympiáda)

Najviac talentov: 5. A

Najúspešnejšie talenty: 4. A

Poďakovanie: Mgr. Marcela Lysá – riaditeľka – porota, Mgr. Eva Knapková – zástupkyňa – porota, Mgr. Ľubica Šulavíková – organizátor, porota, Mgr. Vladimír Závodný –  hlavný organizátor, ozvučenie, osvetlenie, porota.

     Na záver, slovo má hlavný organizátor podujatia Mgr. Vladimír Závodný:

„ Videli sme skvelé výkony našich žiakov, čo dokazuje, že Lysania, Dešnania i Strelenčania majú obrovský umelecký talent. K umiestneniu treba však aj kúsok odvahy a šťastia. Myslím tým na talenty, ktoré nepostúpili do finále pre nie najlepší výber skladby, či choreografiu. Ale, kto si dal poradiť, postúpil. Ľúto mi je horúcej favoritky Gabiky Václavíkovej (7. A), ktorá v hre na harmoniku skutočne excelovala, ale pre zranenie ľavej ruky (basového partu) vo finále nemohla zabojovať. A skutočne smutný som z toho, že mnoho výborných talentov sa ani neprihlásilo. Najmä z 5. A., ale aj deviatky, či celkovo druhého stupňa. Boja sa ? Hanbia sa ?  Bude treba asi viac nabádania, povzbudzovania. Miernym sklamaním je, že niektorí z finalistov neurobili pri postupe nič navyše.  V budúcnosti zdvihneme latku o niečo vyššie. Povzbudzujúce je, že máme z čoho vyberať.“

Obrázky

    

      Učivo prebrané, písomky napísané, poďme si zašportovať. V utorok 24. 6. sa na našej škole uskutočnila športová olympiáda, do ktorej sa zapojili všetky postavičky, vrátane necvičiacich. Prihlásiť sme sa mohli do piatich disciplín: Šprint na 60 metrov, skok do diaľky, šplh na tyči, hod kriketovou loptičkou a vytrvalostný beh.

     Celú akciu otvorila na futbalovom ihrisku pani riaditeľka slovami o pozitívnom vplyve pohybu na náš organizmus, či tak nejako. Po sľube čestnosti športovcov a objektívnosti rozhodcov nám pán učiteľ Moštenan, ako hlavný organizátor, predstavil priebeh celého podujatia. A súťažilo sa. Vyučujúci merali, necvičiaci pomáhali a my sme bojovali o čo najlepšie výsledky. Niektoré výkony naozaj stáli zato a padli aj nové školské rekordy. Napríklad Dano Nošík vyšplhal 4m za 1,8 sekundy, Vanessa Vraníková získala 2. miesto v hode aj ako necvičiaca a ďalšie. Atmosféra vskutku úžasná. Bolo krásne hľadieť na tie oduševnené tváričky žiakov najmä 1. ročníka a 1. stupňa. A že máme i kolegiálneho ducha bolo počuť pri povzbudzovaní svojich spolužiakov. Kvapky potu, ktoré z nás vytiekli, sme nahrádzali výborným čajíkom od paní kucháročiek.

     Vyhodnotenie bolo diferencované podľa pohlavia, teda chlapci a dievčatá zvlášť, a podľa vekových kategórií 1.- 3. roč., 4.- 6. roč. a 7.- 9.ročník. Odovzdaných bolo 90 diplomov a čokolád za umiestnenie (tí najzdatnejší mali aj po štyri). Ocenenie patrí ale naozaj všetkým – zúčastneným i organizátorom.

Ď A K U J E M E  !

Zopár pohľadov

MDD v ZŠ

     Túto skratku poznajú mnohí, ale niektorí sa z nej vyslovene tešíme. Zasvätenci vedia, že vyučovanie v triedach sa nekoná, očakávajú istú dávku zábavy a tiež nejakú tú odmenu, lebo v Deň detí sa obdarúvajú všetky postavičky, nielen tie dobré, ako na Mikuláša. 

     V pondelok 2. 6. sa však učitelia tvárili akosi tajomne. V amfiteátri sme sa dozvedeli, že budeme hľadať lysanský poklad  a cesta k nemu bude ťažká. A bola. Museli sme siahnuť až na dno svojich schopností a preukázať tvorivosť, družnosť, spolupatričnosť, spoluprácu, toleranciu, disciplínu i pozornosť. Celú akciu odštartoval výstrel, pri ktorom sme si mali zapchať uši. Ha ha ha, to  bol výstrel ! Že z praku !

     Každá trieda štartovala samostatne so svojim koučom – triednym učiteľom. Na vyznačenej trase (okolo Nivy) nás čakalo desať stanovíšť. Prvé bolo priamo na javisku, kde sme museli nacvičiť a zahrať rozprávku. Zapojený musel byť každý žiak z triedy. Niektorí nie sú herecké esá, a tak sme im dali do rúk akože kameru, alebo klapku, prípadne stvárňovali kulisy. Neviem, či sa viac smiali učitelia, alebo my, ale niektoré inscenácie boli fakt vydarené. Videli sme Červenú Čiapočku, Sedem kozliatok, Ako šlo vajce na vandrovku, Ako dedko ťahal repku a ďalšie. Trpaslíci – deviataci boli so svojou Snehulienkou očarujúci. 

     Druhé stanovište sa nachádzalo pred školou. Všetci sme sa držali lana a zbierali rozhádzané loptičky. Rýchlo sme pochopili, že nemôže isť každý kam chce, ale že sa musíme zjednotiť. Potom to šlo v pohode. 

     Na treťom zastavení za podjazdom nám koučovia nalepili na čelá samolepky štyroch farieb a mali sme bez slov utvoriť štyri farebné skupiny. Ťažké na tom bolo, že najskôr nikto, a potom zasa viacerí chceli byť organizátormi. A mnohí do toho aj „kecali“. Tak vznikol troška zmätok, ale nakoniec naše hlavičky nesklamali. Teda niektoré.

     Štvrtá disciplína bola hrou – Hádaj, na čo myslím. Myslel kouč, hádali sme my. V duchu pravidla, že každý žiak musí byť zapojený, sme rad-radom kládli otázky a odpoveď znela iba:  áno – nie. Vyžadovaná bola tiež štipka disciplíny, pretože aj keď sme už vedeli správnu odpoveď, museli sme počkať na ostatných. Človek by neveril, koľko máme v triede „blondínok“. 

     Hurá do lesa ! Na päťke sme totiž zo spadnutých konárov stavali lesné prístrešky, tí menší táboráky. To bolo fajn. Keby sme mali viac času, postavíme aj bačovu kolibu. Niektoré bunkre boli fakt, že pekné. Vybavené oknami aj záchodom !!!

     Ďalšie stanovište za Nivou nás prekvapilo. Vraj postaviť sa do jedného radu od najvyššieho po najnižšieho. Nič ťažké ? Ale my sme mali zaviazané oči ! Ani spomienky na telesnú nám nepomohli, lebo tam sme baby a chalani zvlášť. No, zaujímavé.

     Siedma disciplína – horor. Sedeli sme v kruhu a každý z nás mal na svojho spolužiaka povedať niečo dobré. A musela to byť pravda. Zistili sme, že až tak veľa o sebe nevieme a že niektorí spolužiaci sú ozaj šibnutí.

     Na osmičke pri  garážach za zberným dvorom – pohoda. Hrali sme sa na zberateľov. Mali sme nazbierať ďatelinu, kvitnúcu trávu, žihľavu (!!!), list javora a lipy, kvet bazy – všetko rástlo v okolí, ďalej okrúhly kamienok, vodu z potoka, čistú vreckovku a – pesničku na perách ! Väčšina spievala „Prší, prší“, lebo práve začalo mrholiť. Hop, okrem siedmakov. Ich chorál „Ó Benino“ sa rozliehal počas celej trasy. (Teda ten ich kouč dokáže vytiahnuť výšky!)

     Deviata zastávka bol zasa útok na rozum. Mali sme priniesť zavesený kľúč, ale ten, kto ho zvesí, sa nesmel dotknúť zeme. Keďže lietať ešte nevieme, vytvorili sme pre odvážlivca (po tuhom premýšľaní) cestičku zo svojich tiel.

     Svoje telá – tie sme využili aj na poslednom stanovišti na futbalovom ihrisku pri stavaní pyramídy. Mala mať tri podlažia, a tak si do spodného radu kľakli tí najsilnejší, na nich sme sa vyštverali my ľahší a navrch sa vyteperili najľahší. Úžasné, čo dokáže ľudská myseľ a telo.

     To bol cieľ trasy, ale nie cieľ dňa. Poklad nás ešte len čakal. Cestou sme našli tri indície, ktoré nám napovedali, kde sa nachádza. Každá trieda ho mala ukrytý na inom mieste. Niektorí sa museli hrabať v piesku, iní liezť na strom, alebo prehľadávať kríky, či kotolňu. Nakoniec každý žiak získal  svoju časť pokladu – napolitánky, džús a veľa zážitkov. Dnešný deň bol fakt silný.    

Niekoľko fotografii z dnešného dňa

 

Vo štvrtok 27. marca sa uskutočnilo školské kolo speváckej súťaže Slávik Slovenska 2014.

Táto súťaž je zameraná na interpretáciu slovenských ľudových piesní. Organizátori sa snažia takýmto spôsobom zachovať náš prekrásny folklór a tradície národa.

Odborným poradcom, korepetítorom a tútorom tejto súťaže bol pán učiteľ Závodný. Nielenže radil deťom pri výbere vhodných piesní, ale tiež pomáhal pri ich nácviku a v samotnej súťaži doprevádzal súťažiacich hrou na klávesy. Okrem toho sa snažil u odbornej poroty vybaviť výborné umiestnenie pre každého účastníka, prehováral, presviedčal, ale porota bola neoblomná a vyhodnotila iba 10 najlepších súťažiacich. Pánovi učiteľovi ďakujeme

Samozrejme, že pochvala za účasť, odvahu a najmä snahu, patrí všetkým deťom, ktoré sa zúčastnili, pretože tie sú zárukou toho, že naše ľudové piesne nezapadnú prachom, ale budú sa naďalej medzi ľuďmi spievať.

 

Vyhrať však môžu len niektorí. Tu je rebríček tých najúspešnejších:

1.miesto: Adamko Matocha -1.tr.- Kohútik jarabý, Paľko Plevák -4.tr. -Na Kráľovej holi, Ninka Buzalková -4.tr. -To ta Heľpa

2.miesto: Julka Brindzová -5.tr. -Čerešničky, čerešne, Nikolka Vraníková -5.tr.- Čierne oči, Klárka Lukáčová -6.tr. -Oči, oči, čierne oči

3.miesto: Andrejko Gabko -2.tr. -Pec nám spadla, Ivonka Pavlisová -3.tr. - Spievanky, spievanky, Eliška Panáčková - 5.tr.-Čerešničky, čerešne, Erika Janíčková - 5.tr.- Čierne oči

 Blahoželáme!!!

 

A tu je niekoľko fotografií.

                                           Popoludnie  s priateľmi bez mobilu a počítača                               

Dňa 14.3.2014 sa pre žiakov 8.A a 8.B uskutočnilo v škole nezvyčajné popoludnie pod názvom: „Popoludnie  s priateľmi bez mobilu a počítača.“                               

Program sa nám veľmi páčil.

V piatok poobede sme sa všetci stretli v škole spolu s našimi triednymi učiteľkami. Celé popoludnie bolo nádherné, jarné počasie a tak sme mali športové popoludnie. Spolu sme si  zahrali futbal, bedminton alebo tenis. Každý išiel hrať to, čo ho najviac bavilo. Niektorí hrali futbal aj s družinármi na malom ihrisku. Po hodine priniesli pani učiteľky na osvieženie čaj. Bol veľmi dobrý.

Po čajovej sieste sme sa rozdelili na dva tímy, trieda A a trieda B.  a zahrali sme si vybíjanú aj s našimi triednymi učiteľkami. Hrali sme ju dlho a zápas sa skončil remízou. Sláva víťazom česť porazeným.

 Po skvelom  športovom programe sme dosť vyhladli. Išli sme spolu do školy, každý si pripravil večeru a najedli sme sa. Mamičky nám doma napiekli aj chutné koláče a tak sme sa vzájomne ponúkli.

Naši spolužiaci sú aj dobrí kuchári. Janko  a Matúš  si ukuchtili chutnú praženicu, Romanka zasa chutnú nátierku.

 Po večeri sme mali čas aj na aktivity, ktoré nás bavili. No najviac sme hrali florbal na dolnej chodbe alebo stolný tenis.

Naše triedne pripravili pre nás hry a tak sme spolu hrali : Metlový tanec beh s vajíčkom na lyžici, tanec vo dvojici s loptičkou, a ďalšie. Bola to zábava aj s pani učiteľkou Baškovou.

Zrazu okolo desiatej hodiny učiteľka zakričala poplach a do 2 minút sme museli opustiť priestor školy a hľadať  v nočnom parku 5 pokladov. Bolo to úžasné, nikto sa potme nebál.

Všetky poklady sme našli a utekali do školy spať.  Pred spaním nám pani učiteľka triedna prečítala pekný príbeh na dobrú noc.

Ale veľmi sme sa nevyspali. Nechcelo sa nám. Chceli sme mať ďalšie zážitky, pastovali sme spiacich spolužiakov, prezliekli sa za rôzne strašidlá, rozprávali sme sa alebo hrali florbal.

Ráno sme spoločne upratali triedy, chodby, schody a každý sa spokojný  pobral svojou cestou domov.

Celé popoludnie sme mobil nezapli, netelefonovali sme, nepozerali sme sa na telku, nesedeli sme za počítačom, ale spolu sme sa hrali a rozprávali.

Ďakujeme našim pani učiteľkám triednym - Kapustovej a Fedorovej, ktoré boli ochotné pripraviť nám takúto krásnu akciu, obetovali svoj voľný čas, nervy a  kľudný spánok pre to, aby sme sa my - ich milujúci žiaci mohli spolu stretnúť v škole aj mimo vyučovania. Tiež ďakujeme pani učiteľke Baškovej, ktorá za nami prišla večer a tiež sa s nami pojašila.

Bolo to skvelé a tešíme sa na ďalšiu akciu             žiaci 8.A a 8.B triedy

A tu je zopár fotiek z tejto úžasnej akcie